Ave, hrdinom, čo nezabudli na príkaz lásky a aj z ufúľancov spravia krásky.
Nech sú povzbudení tí, ktorí každé ráno svedomito idú do práce, vydrieť peniaze, aby ich rodina večer zaspala pri teplom krbe.
Nech sú večne šťastní tí, ktorým k šťastiu stačí iba málo, žiadne dary, len tep blízkej osoby.
Láska večná odmenou nech je tým, ktorí preukážu ľudskosť maličkosťou ako je úsmev, či pozdrav.
Nech sláva patrí tým, čo si v úzadí žijú každodenným životom a nikoho už nezaujímajú.
Nech vyzdvihnutí sú tí, ku ktorým osud nebol milý a aj z mála dokázali sa podeliť.
Pokoj a uznanie nech patrí tým, čo zodpovednosti pozreli sa tvárou v tvár.
Tým, čo každý deň znášali potupu iných, tým čo si mlčky niesli kríže a v pote tváre padali na tvrdú zem.
Nech je sám večné šťastie odmenou, pre tých, ktorý v unáhlenosti a strese každodenných dní, nezabudli na tých svetom zabudnutých a preukázali pomoc aj drobnosťou.
Nech miesto v nebi patrí tým, čo aj v zlom susedovi videli svojho blížneho a v pocestnom tulákovi svojho brata.
Nie teda falošným tváram z obalov novín a časopisov ale každému hrdinovi v pokore a svornosti žijúcom.
...Nehambili sa priznať k svojmu, nech teraz Pane sú večne štastní k oltáru tvojmu.