Manželstvo: Vrcholné vyjadrenie lásky, alebo len akási zmluva ?

Autor: Peter Sabol | 9.7.2012 o 17:56 | (upravené 9.7.2012 o 18:02) Karma článku: 9,34 | Prečítané:  1372x

Tento článok o manželstve nepíšem za účelom pohoršenia, alebo kritiky dnešných manželstiev. Rozhodol som sa ho napísať ako príklad, alebo povzbudenie, čo to manželstvo naozaj je a ako by sme ho mali či nemali vnímať.

V tejto dobe si môžeme všimnúť, že naše rodiny sú na pokraji úpadku. Či už je to úpadok morálny alebo, alebo úpadok hodnôt. Stále viac a viac sa dozvedáme o narastajúcej rozvodovosti a o rozbitých rodinách. Stále viac počúvame od našich známych informácie, kto s kým sa rozišiel, kto sa naopak dal s kým dohromady alebo ako žíjú tamtí či hentí. Nad mnohými z týchto informácií zvyčajne len pokrútime hlavou. No pozrime sa najprv bližžie, ako to vyzerá v našej rodine.

Rodina, ako najmenšia a základná bunka spoločnosti, zároveň ako malá cirkev má hneď niekoľko poslaní. A to hlavne byť útočiskom, akýmsi hniezdom pre jej členov, miestom, kde sa každý jej člen alebo hosť cíti príjemne, lebo tam cíti lásku. Dáva svojím deťom Krista ako prvého, zvestuje im ho a preberá plnú zodpovednosť za ich výchovu aj za ich konanie.

Lásku, ktorá nie je len pocitom, ale najvyššou možnou hodnotou a poslaním, ku ktorému je človek povolaný. V našich rodinách to ale vyzerá mnohokrát inak. Budúci manželia by sa mali spoznávať a pripravovať na spoločný život tak dlho, pokiaľ naozaj nezistia, že sú si súdení. Obnáša to ale veľa driny, snahy a obety. Láska nie je o egoizme. Milujem toho druhého a prijímam ho takého aký je aj s jeho chybami. Nevyčítam mu ich ale snažím sa mu v nich pomáhať. Milujem toho druhého lebo mi je pri ňom dobre - presne tak to byť nemá. Milujem iného lebo chcem aby bolo dobre jemu. Zriekam sa pôžitkov preto, aby ten koho milujem bol šťastný. Ak takto robia obaja, je to láska. Mnohí si skutočnú lásku zamieňajú za akúsi atrapu prvého zamilovania a naivne si myslia, že takto to bude navždy. Ak po čase zamilovanie opadne a prídu reálne problémy tohoto sveta, ktorým sa vyhnúť nedá, začínajú hádky, krízy ba až rozpady manželstiev. V manželskom živote si treba uvedomiť realitu a vedieť ju oddeliť od skreslených predstáv o vzťahu. Totiž veľa manželstiev krachuje práve na tom, že jeden zistí, že ten druhý nie je taký aký bol pred svadbou. Nechcem tým tvrdiť, že manželia zrazu majú žiť úplne bežný život a pri tom sa ani len neusmiať. Práve naopak. K manželstvu nedmysliteľne patrí romantika. Tá by mala všetky tieto vcelku normálne úkony sprevádzať. Pozdrav, bozk, kvetiny, jednoducho prejavy lásky, ktoré často a možno aj v menšom množstve vedia partnera potešiť a dať mu najavo, že na neho ten druhý myslí a má ho rád.

Prichádzame k problému zvanému pasivita. Tento sa vyskytuje prevažne u našich otcov resp. hláv rodín. Otec príde z práce domov, ľahne si pred televízor a nech sa deje čo chce. Otec si povie, ja rodinu živím, nech sa o ostatné stará žena. Presne tento postoj nie je správny. Otec ako hlava rodiny by mal vedieť o všetkom čo sa v jeho rodine deje. Napríklad výchova detí nespočíva len v ich materiálnom zabezpečení. Ak si otec nevybuduje s deťmi vzťah, márne sa čuduje, prečo sú jeho deti aké sú a nech im neskôr nevytíka, že sa mu vyhýbajú. No aj tento problém pasivity má svoje korene. Ak žena nedáva najavo svojmu mužovi, že je potrebný, že bez neho by to nešlo a nerobí nič iné len ho kritizuje, práve vtedy muž začína hľadať odpoveď na otázku "som potrebný?" niekde inde. Či už je to krčma, futbal, televízor, poľovačky alebo mnohé ďalšie takzvané útočiská našich otcov. A presne toto je základným kameňom úrazu. Aj žena, ako nevinné stvorenie sa takýmto správaním stáva smrtonosnou zbraňou pre srdce muža. Ten potrebuje vedieť, že to čo robí robí správne a že je potrebný, dôležitý, ctený a podporovaný v prvom rade od svojej manželky a tak od svojích detí. Otcovia ako prvý džentlmeni v živote dcér, pripravujú srdce ženy na neľahkú cestu životom, i budúcim manželstvom. Otcovia ako hrdinovia pre svojich synov, im ukazujú ako sa musí chlap v živote predierať a zároveň im ponúkajú odpoveď na tak často nezodpovedanú otázku "Mám na to?". Pasivita našich otcov sa taktiež prejavuje aj v odmietaní času stráveného s rodinou. Peniaze nie sú všetko, ba vôbec nie sú nad čas v rodinnom spoločenstve. Niet divu, že sú si mnohokrát aj kvôli tomuto faktu vzdialení. Keď sa pre prácu nevidia celé dni, v horšom prípade aj mesiace. Manželka unavená po pracovnom dni, čaká, že jej muž bude jej hrdinom, jej princom, ktorý ju dokáže pochopiť - pomôcť jej vziať ju niekam preč, tráviť s ňou (teda aj s rodinou čas) a nie len vysedávať pred telkou. Manžel sa potom márne čuduje, že sa mu nedostáva patričnej úcty. Otec ako hlava rodiny, je obzvlášť zodpovedný za konanie aj situáciu v jeho rodine. On je jej živiteľom a to nie len po materiálnej stránke. On zabezpečuje istoty aj po stránke duševnej. Poskytuje rodine ochranu aby jej členovia vedeli, že ak sa niečo stane, ich otec to zvládne, ich otec ich ochráni, ich otec ich podrží. On má mať hlavne slovo a konzultovať ho s manželkou.

Jedným z najčastejších problémov žien je to, že sa im nedostáva patričnej lásky a pochopenia od svojich manželov. My muži máme zvláštnu tendenciu, brať úlohu ženy na ľahkú váhu a podceňovať jej poslanie, čo pochopiteľne nie je správne. Žena potrebuje byť milovaná a ctená za to kým je. Môže mať aj milión chýb. Bez nej by to jednoducho nešlo. Ak jej muž nepomáha, žena začína preberať kontrolu nad domácnosťou a aj nad samotným mužom a to nie je správne. Hlavou rodiny má byť muž a žena jej srdcom. Je to takto dané už od počiatku. Rodina má vystupovať ako celok. Dvaja sú jedno. Nerozlúčiteľné jedno. Nie je správne ak jeden z manželov toho druhého potupuje. Ba horšie je keď ho potupuje pred deťmi ako svedkami, alebo pred inou rodinou či známimi. To do rany nasype len viac soli. Ďalším veľkým problémom mnohých rodín je to, že sa do jednoty dvoch pripletie niekto tretí, svokra - či už na jednej alebo na druhej strane. Muž opustí svoju matku a splynie so ženou v jedno - hovorí biblia. Nie sú to žvásty ale svätá prava a dobrá rada aj výstraha zároveň. Svokra sa má starať o svoje manželstvo a neriešiť problémy mladomanželov. Ktorá žena bude nadšená z toho, že jej muž nemá hlavné slovo a každé jeho rozhodnutie predebatuje so svojou mamou? Žiadna! Ktorý manžel bude šťastný, že jej ženu ovláda jej mama a pri každom jej pohybe jej vraví čo má a čo nie? Žaden! Preto treba vylúčiť akékoľvek úzke parazitické spojenia svokrovcov so svojou rodinou. To pochopiteľne neznamená, že na nich máme zabudnúť, ale nenechať ich rozhodovať a miešať sa do vecí, ktoré sa týkajú výlučne rozhodnutia dvoch ľudí - jedného celku - manželov.

Najzákladnejším riešením problému a ešte lepšie povedané jeho prevencia je KOMUNIKÁCIA na rovnakej úrovni. Ak táto komunikácia padne, vtedy sa manželstvo začína rúcať. Ak jeden z manželov nekomunikuje alebo dokonca odmieta komunikovať raní tým ich jednotu a vtedy sa začínajú veci kaziť, začínajú vznikať rôzne nedorozumenia a otupenosť ich vzťahu takto môže prerásť do obrovských rozmerov. Taktiež mnoho manželov sa čuduje že ich deti vychováva ulica. Niet divu keď sa im sami nevenujú. Niekto ich rolu skôr či neskôr preberie.

Veľkou škodou tejto doby je to, že čo sa pokazí sa hneď zahadzuje a nesnaží sa opraviť to. Bohužiaľ je tomu tak aj v manželstve. Je smutné, že ak ľudia pred oltárom sľubujú vernosť v dobrom aj zlom, v skutočnosti myslia len v dobrom. Ako som už spomenul, egoizmus je naozaj veľký červ, ktorý rozožiera manželstvo zvnútra. Ak niekto hľadí vo všekom len na seba, nie je to láska. Láska je o pochopení. Láska je keď sa milujeme navzájom aj vtedy keď nám to ten druhý neopätuje.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?